Odyseus v básni Jozefa Lederera doznáva: "Nad vesly druhí hovoria o domove / Ja vymyslel im Ithaku". Tento verš predznamenáva tému celej knihy, ktorou je recepcia antickej mytológie v českom prostredí od stredoveku až po 20. storočie. Autori jednotlivých kapitol na príkladoch z historiografickej, krásnej či prekladovej literatúry, výtvarného umenia, divadla alebo školstva ukazujú, že antické mýty v slovenskej kultúre po stáročia fungujú ako bezpečná projekčná plocha, na ktorú je možné premietať úplne aktuálne významy. Tie môžu byť nacionálne podfarbené, ako ukazujú kapitoly o antickom základe mýtu slovanskej demokracie ao staročeskom preklade Trójanskej kroniky. Alebo sa môže antický mýtus stať „bielym koňom“, ktorý do národnej kultúry prednáša ideologicky nevhodné obsahy, ako to opisuje Martin C. Putna na príklade katolíckej literatúry. Grécko-rímska mytológia je v knihe predstavená ako verejne zdieľaný archív, ktorého materiál je k dispozícii na ďalšie použitie, prepisovanie a reinterpretáciu.