Vôbec prvýkrát vychádza v českom preklade kompletné vydanie francúzskej revue Le Grand Jeu (Vysoká hra), časopisu rovnomennej skupiny, ktorej aktivity od konca roku 1927 do novembra 1932 predstavujú jedno z najväčších duchovných dobrodružstiev dvadsiateho storočia. Medzi zakladajúcich členov patril aj vynikajúci český maliar Josef Šíma, žijúci od r. 1921 vo Francúzsku. Vysoká hra nebola iba umeleckým hnutím. Usilovala sa o premenu videnia, vnímania a myslenia, o prieskum nových, medzných stavov vedomia, o prebúdzanie pôvodných, skrytých schopností psychiky, od mimozmyslového vnímania po stavy jasnozrenia a prenos vedomia. Dotýkala sa žiariacich vlákien, ktoré sú napäté medzi viditeľným a neviditeľným.

Účastníci Vysoké hry neboli žiadni snílkovia, ani mystici. Verili v náhlu udalosť, zdôrazňovali "večné okamihy", vyvolané zdanlivo bezvýznamnou udalosťou, ktoré človeka uvádzajú do stavu úplnej vnímavosti. Predpokladom akéhokoľvek zjavenia im bola vzbura. "Urobiť všetko av každom okamihu otázkou. Všetko spochybniť, všetko popierať a zároveň prijímať." Odmietnuť navyknutý spôsob videnia. Odvrhnúť berličky každej istoty, aj istotu vzbury. Nejde tu o literatúru či umenie, ale o základnú, bezprostredne prežívanú skúsenosť, o "hru naozaj", so všetkým osobným rizikom, bez akýchkoľvek kompromisov v živote aj tvorbe. V stávke sa dáva aj vlastný život. "Zdanlivá súdržnosť tohto sveta sa rúca pri najmenšom náraze," uvedomuje si Roger Gilbert-Lecomte, jeden z najväčších básnikov dvadsiateho storočia. Jeho poézia smeruje k "experimentálnej metafyzike", ktorá Vysokú hru oddelila od surrealizmu. Táto metafyzika vychádza z jasného vedomia jednoty človeka, sveta, vesmíru.

Za experimenty na rozhraní života a smrti sa platí. Roger Gilbert-Lecomte aj René Daumal, ktorí prijali "vysokú hru" so všetkými dôsledkami, umierajú krátko po sebe v 36 rokoch. Úžasná myšlienková a básnická sila Vysoké hry však zostáva naliehavou výzvou aj pre dvadsiate prvé storočie.