Estetika, ponímaná ako odbor kultivujúci vkus, zmierňujúca vášne a upevňujúca mravnosť, sa stala dôležitou súčasťou osvietenského programu rakúskej štátnej výchovy (Nationalerziehung). Cisárovná Mária Terézia preto estetiku zaradila medzi odbory vyučované na filozofických fakultách rakúskych univerzít. Estetika neopustila filozofické curriculum ani v neskorších univerzitných reformách cisárov Františka II./I . a Ferdinanda I. Postavenie estetiky v sústave odborov filozofických fakúlt sa v predmarcovej dobe napriek tomu výrazne zmenilo. Predkladaná kniha líči tieto zmeny na príklade pražskej univerzitnej estetiky v dvoch okruhoch. Prvý okruh opisuje estetiku inštitucionálne vo svetle úradných dokumentov – dvorských predpisov, študijných plánov a univerzitných zoznamov prednášok. Druhý obracia pozornosť k vlastným prednáškovým cyklom držaným na pražskej univerzite v rokoch 1805 až 1848. ) a vsadzuje ich do dejín európskej, zvlášť nemeckej estetiky. Záverečný Dodatok tvoria štúdie prierezovo postihujúce ráz celej ranej pražskej univerzitnej estetiky rokov 1763 až 1848.