Kniha Význam a subjektivita v lyrike nadväzuje na predchádzajúcu Jiráčkovu knihu Lyrický rytmus (Host 2007) a zaraďuje sa tiež do kognitívneho prúdu literárnovedného bádania. Metodologickým východiskom teoretických konštrukcií je znovu vnímanie (ako akt zakladajúci subjektivitu) a výskum jeho pohybov je realizovaný psychosémantickými testami v rozsiahlych súboroch čitateľsky kompetentných českých hovorcov (študentov bohemistiky na českých vysokých školách). Východiskovým pojmom tejto práce je Gärdenforsov konceptuálny priestor, ktorý je chápaný ako teoretický konceptuálny priestor vznikajúci zovšeobecnením z psychologických konceptuálnych priestorov (v tomto prípade psychosémantických testov) ako prvých teoretických konštrukcií z individuálneho vedomia. Hlavným predmetom pozornosti tejto knihy sú podoby lexikálnej sémantiky českých slov a slovných spojení v hodnotovej štruktúre lyrickej predstavy riadenej rytmom. Autor vychádza z rozsiahleho empirického výskumu vnímania 67 štvorveršových lyrických predstáv, ktoré sú segmentované do viac ako tisíc slov a slovných spojení. Teoretický konceptuálny priestor každej lyrickej predstavy je indukciou zo 120 psychologických konceptuálnych priestorov. Štruktúra (prototyp) teoretického konceptuálneho priestoru slova či slovného spojenia lyrickej predstavy je potom bodom v konceptuálnom priestore, ktorý je definovaný pomocou dimenzií. Pozorovanie sa pohybuje v jedno-, dvoj- a trojdimenzionálnom konceptuálnom priestore, kde je možné definovať vzdialenosť a pomocou blízkeho priestorového umiestnenia jednotlivých slov a slovných spojení objaviť ich podobnosť. Kniha sa snaží dokázať, že modelované konceptuálne štruktúry sú súčasne aj kognitívnymi štruktúrami v lyrike, pretože dovoľujú popísať pozorovania z oblasti vnímania a poznania a ukazujú na fungovanie ľudskej ("lyrickej") mysle.