"K vojenskej profesii a fungovaniu armády v období komunistického režimu sa vzťahuje celý rad stereotypov. Armáda je spravidla vnímaná ako poslušný nástroj KSČ pripravený vystúpiť proti vlastným občanom a plniť agresívne plány Sovietskeho zväzu v prebiehajúcej studenej vojne. Vojaci z povolania potom bývajú komunisti bezmyšlienkovito plniaci nezmyselné rozkazy, v neposlednom rade býva prednovembrová armáda považovaná za zbytočnú a neefektívnu inštitúciu, v ktorej marili v rámci povinnej základnej vojenskej služby svoj čas a potenciál celej generácie mladých mužov. skôr ich relativizovať, tj ukázať dôstojníkov Československej ľudovej armády v trochu odlišnom svetle – ako vykonávateľa určitej profesie, ktorá mala svoje dobové, pracovné, ale aj kultúrne špecifiká.Kniha sa venuje reflexii každodenného života dôstojníkov ČSLA v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, a to najmä na základe rozhovorov s pamätníkmi, pokúša sa o (re)konštrukciu mechanizmov fungovania socioprofesijnej identity vojakov z povolania, ktorá je významne ovplyvnená okupáciou Československa v auguste 1968 a následnou normalizáciou armády. "