V Českej republike dlho chýbajúce publikácie na tému vojenskej kariéry vojvodu z Wellingtonu, jedného z najväčších vojvodcov všetkých čias. Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu, patrí k najväčším postavám britských i svetových dejín. Stal sa jedným z najvýznamnejších britských vojvodcov, načo nastúpil dráhu politika, počas ktorej bol dvakrát menovaný za predsedu vlády. Wellington sa okrem iného nezmazateľne zapísal do svetovej histórie svojim víťazstvom v bitke pri Waterloo, kde spoločne s pruským maršalom Blucherom roku 1815 porazil francúzskeho cisára Napoleona. Hoci pojem „Waterloo“ býva v súčasnosti vo všeobecnom povedomí často symbolom absolútnej porážky, pre drvivú väčšinu vtedajšej Európy išlo naopak o symbol víťazstva, ktoré ukončilo dlhé roky nepretržitých vojen, zapríčinilo definitívny pád Napoleona az Wellingtona urobilo naprieč Evrom Waterloo“. Ako vojvodca sa Wellington prvýkrát preslávil v Indii. Od roku 1808 potom viedol nepretržitú vojnu proti Francúzsku na Pyrenejskom polostrove. V Portugalsku vystaval pevnostný systém línie Torres Vedras, ktorý uchránil Lisabon pred Francúzmi a umožnil Wellingtonovi následne prejsť do ofenzívy, oslobodiť Španielsko a prebojovať sa cez Pyreneje až do Francúzska. Vďaka tomu významne prispel, spolu s Napoleonovou porážkou v Rusku, k Bonapartovmu pádu, pretože proti Francúzsku po celý čas viedol za Pyrenejami „západný front“. Historik Daniel Res mapuje život Arthura Wellesleyho od jeho narodenia roku 1769 v Írsku až po bitku pri Waterloo, pričom predkladá hypotézu, ktorou sa pokúša prispieť k medzinárodnej diskusii na tému línií Torres Vedras, keď stavia Wellingtonovu obranu Portugalska do súvislosti s obranou Portugalska vedenou grófom zo Schaumburg-Lippe v období sedemročnej vojny. Res sa však zďaleka nezaoberá iba Wellingtonom v úlohe vojvodcu, ale zároveň sa ho pokúša predstaviť ako človeka. Zobrazuje ho okrem iného ako citlivého muža, ktorý bol mnohokrát úplne zdrvený z hrôz vojny. Prináša aj pohnutý príbeh Wellingtonovho manželstva s Catherine Pakenhamovou, ktoré bývalo súčasníkmi prirovnávané k príbehu Odysea a Penelope. V záverečnej kapitole autor opisuje v kontexte Wellingtonových ťažení dianie v českých krajinách a Rakúskom cisárstve. Tu je predstavený napríklad príbeh tzv. Čierneho zboru vzniknutého v českom Náchode, odkiaľ si prebojoval cestu až k Wellingtonovým silám v Portugalsku. Kniha disponuje bohatou obrazovou prílohou a kvalitne spracovanými mapami Wellingtonových ťažení.