Krátko po deväťdesiatych narodeninách českého historika docenta Jaroslava Opata (*11. apríla 1924) vychádzajú jeho memoáre, v ktorých sa pútavým literárnym štýlom obzerá za svojimi dramatickými životnými osudmi v peripetiách českých dejín 20. storočia.

Na ich stránkach sledujeme autorovu neľahkú cestu za vzdelaním, zážitky z totálneho nasadenia vo Viedni počas druhej svetovej vojny, ideové a politické hľadačstvo v prvých povojnových rokoch, nadšenie a rozčarovanie z "nových zajtrajškov", opakované strety a konečný rozchod s komunistickým hnutím a následný rozchod s komunistickým hnutím a , vrcholiaci údelom disidenta, ale aj dlhoročnú úpornú bádateľskú prácu na líše novodobých českých dejín, balkanistických a masarykovských štúdií i jeho rozhodujúcu úlohu pri obnove Ústavu TG Masaryka a vzniku Masarykovho ústavu Akadémie vied v deväťdesiatych rokoch.

Dielo približuje osobnosť svojho tvorcu, vysvetľuje vývoj jeho názorov a postojov, sprítomňuje nám pomery, osobné vzťahy a rozpoloženie, v ktorých v rôznych dobách žil a pracoval, a predstavujú mnohé pozoruhodné, známe aj dnes už zabudnuté postavy, ktoré stretol na svojej životnej púti. Spontánne osobné svedectvo často prerastá individuálny rozmer a prechádza v nadčasovú generačnú bilanciu, úprimne a otvorene sa vyrovnávajúcu s mnohými problémami našej nedávnej minulosti.