Walter Scheinpflug sa narodil v roku 1925 v malej dedine Chotovenka v bývalých Sudetoch. Jeho rodná obec už neexistuje, ale nachádzala sa blízko obce Svetec pri Bieline, vo vtedajších Sudetech. Vyučil sa za murára av osemnástich rokoch bol povolaný do Ríšskej pracovnej služby. Už vtedy ho oslovili náborári z Waffen-SS, ale na radu otca sa neprihlásil. Začiatkom roku 1944 už ďalšej výzve neodolal, pretože chcel „niečo zažiť“. Absolvoval poddôstojnícku školu a bol krátko nasadený v Dánsku. Po invázii Spojencov v Normandii bola jeho jednotka prevelená do Francúzska, kde prežil ťažké ústupové boje. Potom strávil niekoľko mesiacov vo výcvikovom priestore Kurmark blízko dnešných nemecko-poľských hraníc. Posledné mesiace vojny bojoval na východnom fronte, kde bol na začiatku mája zajatý sovietskou armádou. Podarilo sa mu zo zajatia utiecť a vrátiť sa domov. Potom bol v československom internačnom tábore a pracoval ako poľnohospodársky robotník. V roku 1946 utiekol do vtedajšej sovietskej okupačnej zóny a žil v neskôr vzniknutej NDR. Je to jeden z mnohých vojnových príbehov mladých chlapcov, ktorí chceli "niečo zažiť" a nechali sa ovplyvniť nacionalistickou propagandou, ktorá ich presviedčala, že by mali preukázať svoju odvahu na fronte. O atmosfére tej doby svedčí výrok jedného z Walterových nadriadených. Keď mu pri ústupe vo Francúzsku hlásili počet padlých a zranených jeho jednotky, vyhlásil s úsmevom: "Cez mŕtvoly ideme k víťazstvu!" Bolo mu vtedy 27 rokov ao niekoľko týždňov neskôr padol. Walter Scheinpflug v knihe spomína aj na vzťahy s Čechmi vo svojom rodisku. Boli bezkonfliktní a jeden z jeho českých rovesníkov z Chotovenky mu po vojne, pri svojvoľných „čistkách“ v pohraničí, zrejme zachránil život.