„Dlhé“ 19. storočie, doba od konca 18. veku do vypuknutia prvej svetovej vojny, nebolo len storočím zrodu občianskej spoločnosti, dobou dotvárania politických štruktúr, diplomatických rokovaní, málo trvanlivých mierových zmlúv a vojen. Vcelku bez ohľadu na to, aký politický režim práve panoval, ľudia jedli, bývali a obliekali sa, zakladali rodiny, vychovávali deti, starnuli a umierali. Cestovali, bavili sa, čítali (móda čítať je skutočným fenoménom 19. storočia!), dokonca začali športovať. Väčšiu pozornosť venovali hygiene osobnej, príbytku i hygiene komunálnej.
Hoci konkrétna podoba všetkých týchto činností závisela od ich sociálneho postavenia a finančných možností, tvorí skutočnú náplň ľudského života, ako dokazuje široká typológia prameňov. Autori pracovali s denníkmi a pamätami, korešpondenciou, účtami, s dobovou odbornou literatúrou (právnickou, pedagogickou, lekárskou), s tlačou i obrazovými prameňmi a zistili, že naši predkovia, ktorí zaľudnili 19. vek, sa od nás zas toľko nelíšili.