Po zrútení tretej ríše existovalo posledné miesto, ktoré sľubovalo bezpečie: rodina. Platila za jedinú hodnotu, ktorá bez väčšej úhony pretrvala nacizmus.
Jedno však nedokázala ani rodina - odstrániť protiklady, ktoré boli charakteristické pre nemeckú povojnovú spoločnosť. Jej najväčšími hypotékami sa stalo mlčanie a vytesňovanie. To bola živná pôda pre povestné rodinné tajomstvá po roku 1945, s ktorých jedom zápasí ešte aj generácia vnukov. A tak sa z veľkých očakávaní nezriedka stávali veľké sklamania, ktoré sa prejavujú dodnes.
Florian Huber rozvíja rodinnú drámu povojnovej doby ako v románe, z pohľadu účastníkov. Sú medzi nimi vojnoví navrátilci žijúci dvojakým životom; mladá matka sa zaplieta do svojich tajomstiev, školák odhaľuje klamstvá dospelých, dievča sa odváža k vzbure proti svojmu otcovi vojakovi. V týchto osudoch, ktoré rozprávajú o druhej strane počestnej spoločnosti v čase obnovy, cítime hĺbku aj priepasti epochy.
Sú to dojemné príbehy, akých sa v Nemecku odohrali milióny.