Ideológia ľudských práv sa stala sekulárnym náboženstvom našej doby. Má svoje dogmy, svojich svätých, svojich mučeníkov, svoje krížové výpravy a svoju inkvizíciu. Hoci bola formulovaná s úmyslom zabrániť tyranii a priniesť slobodu, nakoniec sa sama stala zväzujúcou.
Autor v tejto knihe skúma dejiny ľudskoprávneho diskurzu, jeho predchodcu a jeho súčasné dopady na spoločnosť. Odhaľuje človeka antiky ako neodlučiteľného od svojho rodu či komunity. Sleduje dlhou cestou od toho, ako rané kresťanstvo prisúdilo každému človeku nesmrteľnú dušu, až po súčasné zbožštenie človeka ako egoistického jednotlivca.
Poukazuje na kultúrnu a historickú relativitu ľudských práv. Ich absolutizáciu a univerzalizmus považuje za formu západného etnocentrizmu.
Vrhá svetlo na ich ideologizáciu v prospech západných záujmov a globalizácie a predovšetkým poukazuje na ich atomizačné a dezintegračné dopady na spoločnosť.