V zbesilom tempe súčasných pracovísk smeruje rad zamestnancov k vyhoreniu. Pre iných zaneprázdnenosť spočíva skôr v hľadaní spôsobov, ako sa práci vyhnúť. Oboje úspešne opisuje táto štúdia každodennej ekonómie o zmysle práce a boja o čas. Ľudia spomínaní na týchto stránkach sú bezpochyby veľmi zaneprázdnení, po väčšinu času však ich zaneprázdnenosť spočíva skôr v hľadaní spôsobov, ako sa práci vyhnúť, než vo vrhaní sa do jej náručia. Paulsen si je plne a hlboko vedomý spôsobu, ktorým predstavuje „pracovné simulantstvo“ mocnú kritiku dominantného diskurzu práce ako univerzálneho všelieku. Zatiaľ čo mnoho ľudí trávi v práci stále viac času, odhadujú medzinárodné štatistiky, že priemerný zamestnanec venuje každý deň približne dve hodiny aktivitám, ktoré s pracovnou náplňou vôbec nesúvisia. Ako je to možné a čo nás vedie k tomu, že sa práci vyhýbame? Vo svojej provokatívnej knihe skúma Roland Paulsen pracovnú nedisciplinovanosť. Zaoberá sa predovšetkým fenoménom „pracovného simulantstva“, ktoré definuje ako čas, počas ktorého sa ľudia v práci venujú svojim osobným záležitostiam. Autor sa zaoberá najrôznejšími vysvetleniami, od nedostatku pracovnej činnosti až po vedomé bojkotovanie pracovnej náplne. Vychádza zo širokej základne materiálu získaného rozhovormi i rozsiahlym empirickým výskumom, používa kvantitatívne aj kvalitatívne dáta na predloženie konkrétnej analýzy rôznych spôsobov, ktorými si záhaľka našla svoje miesto na moderných pracoviskách. Kniha ponúka nové pohľady na subjektivitu, racionalitu i vyhýbanie sa práci a zaujme nielen vedeckých pracovníkov, ale aj študentov sociológie práce, teórie organizácií či riadenia ľudských zdrojov.