Kniha sa venuje niekoľkým dôležitým aspektom ambiciózneho projektu tzv. "zdravotnej polície". Tento osvietenský pojem by sme dnes mohli preložiť výrazy ako "verejná hygiena" alebo "sociálna medicína".
Tinková sa v nej zameriava na niektoré dôležité aspekty, ktorými sa zaoberali nielen zdravotno-policajné spisy, ale aj prax osvietenskej epochy v našich krajinách. Snažia sa nielen priblížiť úlohu "miazmat" a "mefitických výparov", záhadných javov, ktorými bol ešte v osvietenskej dobe vysvetľovaný prenos chorôb, ale aj počiatky zdravotnej osvety medzi prostým obyvateľstvom.
Okrem toho sa zaujíma aj o ustanovovanie "úradných lekárov", predovšetkým krajských fyzikov a chirurgov, ktorí vo svojej úlohe pilierov zdravotnej polície reprezentovali úradníkov v službách štátu a stoja na rozhraní oblasti medicíny a štátnej správy. Okrem snáh o nové normovanie súkromného života sa zaoberá aj otázkami hygienizácie "verejného" priestoru, najmä v podobe odsúvania a likvidácie "nebezpečných miest", aké predstavujú bitúnky, mrchovisko či močiare.