Vieme dobre, čo nacisti spáchali, akých zverstiev sa dopustili, vieme tiež, čo Hitlerova tretia ríša plánovala a čo našťastie nestihla uskutočniť – napríklad vyhubenie tridsiatich miliónov Slovanov a zotročenie ďalších sto miliónov. Vieme teda, čo sa stalo, ale nevieme, ako sa to mohlo stať. Možno nesmernosť nacistických zločinov interpretovať ako náhlu iracionálnu erupciu barbarstva alebo snáď ako akési prechodné kolektívne pomätenie mysle? Francúzsky historik a popredný znalec nacizmu Johann Chapoutot objasňuje a na bohatom pramennom materiáli demonštruje, že nacisti neboli žiadni šialenci, ani barbari, a konali a správali sa – zo svojho hľadiska – naskrz racionálne. To, čo teoreticky premýšľali a neskôr praktizovali, nepovažovali za zločiny, ba ani za „nutné zlo“, ale za svätú povinnosť, „nepríjemnú, ale nevyhnutnú úlohu“, ktorú musí tvárou v tvár ohrozeniu svojho národa a svojej rasy splniť. Túto úlohu im diktuje sama príroda, respektíve zákony prírody a krvi, lebo človek je súčasťou prírody, súčasťou veľkej rodiny všetkého živého, a podlieha rovnakým prírodným zákonom (zákonu zachovania druhu a boja o prežitie) ako ostatné živočíchy. Čistokrvný Germán, verný svojej krvi a svojej rase, musí predovšetkým plodiť, bojovať a vládnuť. A na to, aby germánska rasa, táto najkvalitnejšia rasa zo všetkých, mohla právom vládnuť, potrebuje dobyť zodpovedajúci životný priestor (kde doteraz panujú menejcenní Slovania a ostatné „podrasy“). Predovšetkým však musia odstrániť – a ak treba, priamo vyhladiť – všetky živly, ba celé národy, ktoré ho ohrozujú. Nacista je presvedčený, že starí Germáni žili v dokonalom organickom spätí s prírodou, mali priamy, bezprostredný vzťah k životu, telu ik Bohu a boli v súlade so sebou samými – kým ich spôsob života a svojbytnú kultúru nezačali rozrušovať a podvracať cudzorodé myšlienky, predovšetkým židovstvo a kresťanstvo s ich „neprirodzenou“ morálkou, pojmom hriechu, nezmyselným Desaterom a falošným univerzalizmom, ako aj neskoré rímske neživé abstraktné právo, ktoré nemeckú dušu oslabili a odcudzili sebe samej. Vrchol odcudzenia potom predstavujú moderné hnutia späté s ideami Francúzskej revolúcie, liberalizmom, individualizmom, demokraciou, internacionalizmom, socializmom a konečne aj s boľševizmom. Za všetkými týmito nepriateľskými silami stoja predovšetkým Židia, tieto „protiprírodné“ parazitujúce bytosti, ktoré sa odnepamäti snažili a stále snažia rozvrátiť a ovládnuť svet… Na základe skúmania stoviek nacistických kníh, článkov, filmov, zákonov, nariadení, vyhlášok, vojenských a policajných smerníc ako aj rozsiahleho súboru odborných publikácií, ktorých autormi boli nacistickí právnici, historici, biológovia, lekári, antropológovia a mnohí ďalší akademici z rôznych vedných disciplín, intelektuáli, novinári a politickí funkcionári, Johann Chapoutot podáva ucelený obraz nacistického svetoná. Na širokom spektre tém – od ochrany zvierat, naturizmus, nudizmus, cez evanjelizáciu germánskych krajín, Himmlerov záujem o okultizmus a čarodejnícke procesy, až po zákony o sterilizácii či pracovné právo upravujúce postavenie poľských robotníkov alebo sovietskych zajatcov – autor ukazuje, ako mocne nacistickí prakticky všetky oblasti vtedajšieho života. Jeho hlboká sonda do nacistického myšlienkového sveta ukazuje, čo znamená „myslieť a konať ako nacista“, a poskytuje tak odpoveď na otázku, ako sa to mohlo stať…