Kolektívna monografia sa v právnehistorickom pohľade zaoberá tým, nakoľko sa súdy pri svojej praxi v českých krajinách v 18.-20. storočia riadili doslovným znením aplikovaného právneho predpisu a nakoľko pri rozhodovaní išli nad jeho rámec. Autori na vybraných právnych inštitútoch občianskeho, správneho, trestného a hospodárskeho práva túto otázku skúmajú prostredníctvom analýzy dobových prameňov práva a súčasne analýzy aplikačnej praxe súdnych orgánov v 18.-20. storočia. Čitatelia sa môžu presvedčiť o tom, že niektoré úskalia, s ktorými sa stretáva súdobá justícia, nie sú žiadnou novinkou a že sa s nimi právo muselo vysporiadať aj v dobách minulých pri riešení nadčasového konfliktu medzi právom a spravodlivosťou.