Bol jedným z najlepších reportérov prvého českého luxusného magazínu o cestovaní, vzniknutého po zamatovej revolúcii z nadšenia pár kamarátov. Navštívil cez štyridsať krajín sveta, oženil sa so svojou študentskou láskou, zrekonštruoval rodinný dom, stal sa zástupcom šéfredaktora aj otcom dvoch dcér. Potom prišiel pád. Mal podobu schizofrénie – Zamatového Herodesa škrtiaceho plyšovou prackou a nemilosrdne ničiaceho identitu, sny, plány a nádeje. Dva pokusy o samovraždu, stratu prestížnej práce i kus seba samého, pochybnosti o zmysle existencie, zápas o udržanie dôstojnosti a rodiny, život na sínusoide euforických vrcholkov a prepadov do najhlbšej depresie opisuje Libor Michalec s mrazivou vecnosťou a bolestnou úprimnosťou jazykom hovorovým. Surovosť výpovede nabáda k porovnaniu s hollywoodskym spracovaním príbehu vlani zosnulého amerického matematika Johna Forbesa Nasha mladšieho, držiteľa Nobelovej ceny za prínos k teórii hier, tiež bojujúceho so schizofréniou (film o jeho osude sa volá Čistá duša).