Autorka knihy o cieli, ktorý vo svojej práci sledovala v úvode ku knihe sama uvádza: „Skutočnosť, že nevidím a že je zrak všeobecne považovaný za najdôležitejší zdroj informácií pri poznávaní sveta aj v interakcii s druhými ľuďmi, v každodennom živote a takmer vo všetkých odboroch ľudskej činnosti, ma viedla k rozhodnutiu položiť si otázku, ako človek od narodenia prakticky nevidiacich ustanovuje svet ako viditeľný, ale nevidený.... Moja práca by mala byť pokusom o fenomenologickú, tj na skúsenosť zameranú, analýzu špecifickej situácie nevidiaceho človeka. bude vedený pýtaním, odkiaľ a ako mi vzniká zistenie, že svet, v ktorom žijem, je viditeľný, hoci ja ho nevidím, čo z viditeľnosti sveta sa mi môže javiť a akým spôsobom k tomu dochádza.