Zápas o ľudské práva a základné slobody sa tiahne ako červená niť dejinami západnej civilizácie od konca 18. storočia. Posledná fáza sa odohrala po druhej svetovej vojne v historickom strete medzi západnými demokraciami a sovietskym blokom. Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) a jej Záverečný akt podpísaný v Helsinkách 1. augusta 1975 mal rozhodný vplyv na disidentské hnutia v komunistických štátoch strednej a východnej Európy a svoju úlohu v ňom zohrali aj exulanti z týchto krajín. Povoľný sleduje sovietsku taktiku od roku 1966 až po Helsinskú konferenciu a účasť Rady slobodného Československa, ktorá formulovala stratégiu československého exilu.