O existencii útržkovitých denníkových záznamov, približujúcich najbolestivejšie stretnutie Václava Havla s represívnymi zložkami komunistickej moci, nemal dlho nikto poňatia. Sám Václav Havel sa o nich nikde nezmieňoval a ani v rozhovoroch s najbližšími sa k svojej väzenskej skúsenosti príliš nevracal. K ich objaveniu došlo až pred necelými dvoma rokmi, keď David Dušek začal organizovať pozostalosť svojho starého otca Zdeňka Urbánka - prekladateľa, esejistu a celoživotného radcu a priateľa Václava Havla. V jednej z krabíc s písomnosťami našiel diár s poznámkami, ktorých rukopis sa nápadne podobal písmu Václava Havla. Svoju domnienku sa rozhodol skonzultovať s Annou Freimanovou, ktorá bola s Václavom Havlom v úzkom kontakte už od 80. rokov, a fantastický objav bol na svete: nespochybniteľne autentická výpoveď obvineného vo vyšetrovacej väzbe.

Krátko nato Dušek oslovil ďalších troch blízkych spolupracovníkov Václava Havla - filozofa Martina Palouša, kanadského prekladateľa Paula Wilsona a diplomata a psychológa Michaela Žantovského - s prosbou o napísaní esejí, ktoré by Havlove zápisky, nezriedka skratkovité, pomohli rozkrývať. Práve takto vznikol koncept knihy Václav Havel: Zápisky obvineného.

"Diár z jedného z najdramatickejších období v Havlovom živote prispieva k lepšiemu chápaniu cieleného útoku moci na nekonformného spisovateľa, jeho vtedajšieho duševného rozpoloženia, jeho myšlienkového i spoločenského okruhu a mučivej dilemy, pred ktorú bol postavený,” povedal spoluautor knihy, Havlov Václava Havla Michael Žantovský.