Kniha ozrejmuje súvislosti, ktoré v umení začiatku 20. storočia charakterizujú zmenu paradigmy označovanú ako nástup historickej avantgardy. V konfrontácii s nejasne definovaným pojmom expresionizmu, tradične používaným pri interpretácii niektorých prejavov avantgardnej poetiky v českej literatúre. Upozorňuje na filozofické a estetické kontexty, ktoré formujú projekt avantgardného umenia, vychádzajúci z naliehavosti korigovať isté aspekty myslenia moderny, predovšetkým pretrvávajúcu tradíciu kartéziánskeho myslenia a sústreďuje sa najmä na charakteristický jav "estetickej mentality" avantgardy začiatku 20. storočia, nápadný dotyk .
Kniha je určená predovšetkým odbornej komunite literárnych vedcov.