„Koncom päťdesiatych rokov jazdieval Ján Werich na tzv. „besedov s pracujúcimi“ po kluboch ROH, vysokoškolských posluchárňach či sanatóriách. Manažér orchestra Karla Vlacha, ktorý sa zároveň v Divadle ABC staral o propagáciu, Jan Borovička zhotovoval z besied zvukové záznamy. stali u Borovičkov rodinným pokladom a tvorili podstatnú časť prvého vydania tohto titulu vydavateľstvom Lotos pod názvami Jan Werich Forbíny spomienok I. (2002) a Ján Werich Forbíny spomienok II.(2003).Jan Werich rád odpovedal na otázky zo obecenstva a robil tak na otázky a otvorene, bez akejkoľvek autocenzúry.Jeho nebojácnosť bola udivujúca a opojná.Jan Borovička nastavil fixný mikrofón samozrejme na rozprávača, preto je otázky zle počuť.V prvom vydaní čítali otázky verejnosti Stella Zázvorková a Jiří Melíšek.Pre naše vydanie sme sa rozhodli osloviť syna autora pôvodných záznamov Jiřího Borovičku, aby otázky pretlmočil on. Vďaka nemu sa nahrávky zachovali a boli už druhýkrát zverejnené, navyše dostali v jeho interpretácii autentickú civilnú podobu a priblížili sa viac Werichovmu poňatiu dialógu. František Cinger v sprievodnom texte zdôrazňuje: „Je mnoho dôvodov na to, aby sa človek započúval do viac ako polstoročia starých hovorov. On často nie je najdôležitejší čas, od toho ktorého okamihu uplynulý, ako skôr pravdivosť či múdrosť myšlienky, skúsenosti, kedy vyslovená.“ Ďalší dôkaz geniality tvorcu, herca, komika a skvelého človeka, ktorý svojim humorom, jasnozrivosťou, odvážnymi a slobodnými názormi predbehol čas. \t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t \t\t \t\t\t\t\t\t\t