Monografia sa zaoberá medialitou diela Karola Teigeho a Vítězslava Nezvala, dvoch vedúcich postáv českého poetizmu, z pohľadu filozofie médií.

V duchu uvažovania Marshalla McLuhana, o ktorej sa Martin Charvát opiera, nie sú pre neho médiá neutrálny prostredník, ale spôsob videnia a pociťovania, ktorý determinuje ľudskú skúsenosť. Skúma, akým spôsobom dochádza vo vybraných textoch Teigeho i Nezvala k - akokoľvek implicitnej - tematizácii vzťahu sveta, techniky, médií a spoločnosti, resp. ľudského bytia vo svete. Vychádza pri tom z predpokladu, že u týchto dvoch autorov možno rozkľúčovať špecifickú "mediálnu ontológiu", ktorá do značnej miery určuje ich nazeranie na svet a tvorí tak fundamentálnu rovinu ich myslenia. Kniha je určená akademickým odborníkom na filozofiu médií, ale aj ďalším záujemcom o české moderné umenie, osobnosti českého poetizmu a avantgardného umenia.