Vojnový veterán plukovník Eduard Picka (Plzeň 1923 - Hradec Králové 2012) začína svoje rozprávanie spomienkou na to, ako sa ako malý chlapec dostal so svojím otcom do Sovietskeho zväzu a ako tu prežíval svoje detské roky. Po napadnutí Sovietskeho zväzu bol odvedený do Červenej armády a následne nasadený ako ženista v bojoch o Stalingrad. V roku 1944 bol prevelený do stavu československej armády bojujúcej na pôde Sovietskeho zväzu, kde by zaradený k formujúcemu sa delostrelectvu. Tu sa stretáva so svojim celoživotným priateľom a vzorom pplk. gšt. Viliamom Sachrom a stáva sa jeho oddaným pobočníkom po celý zvyšok vojnovej vravy.
Po skončení vojnových hrôz zostal aj naďalej vo vojenskom rovnošate. Vďaka svojmu matematickému nadaniu sa nakoniec stal excelentným mapovým dôstojníkom v službách československého letectva. Slúžil postupne na niekoľkých letiskách, kde okrem iného zažil búrlivý rok 1968. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa riadením života znovu stretol s Viliamom Sachrom. Napriek tomu, že bol stále dôstojníkom ČSLA, aktívne mu pomáhal so spisovaním jeho vojnových spomienok, ktoré boli pre vtedajší režim neprijateľné.
Po svojom odchode na zaslúžený odpočinok sa v deväťdesiatych rokoch veľmi aktívne zapojil do práce Československej obce legionárskej a Zväzu letcov v Hradci Králové. Pre svoje znalosti, skúsenosti a nemenné životné postoje bol veľmi uznávanou autoritou.