V knihe Zero Gáta autor formou nadväzuje na básnické prózy, ktoré publikoval v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Imaginácia sa uvoľňuje naplno, snový príbeh nesmrteľného pútnika, ktorý sa akosi mimovoľne stane detektívom uprostred Veľkého prípadu, dosahuje parametre surrealistickej tvorby. Ako tomu u Murrera býva, kniha sa hemží pitoresknými, bizarnými postavami, úhlavným nepriateľom je detektívu Gátovi škorpión Cháron, hlavným pomocníkom čierny pes Titán z Oficia. Zero Gáta je ako Labyrint sveta, iba na konci neočakávajte žiadny "raj srdca", Murrer zvolil koniec koncov, koniec definitívny. Ale u tvoriaceho Murrera nemôžete brať za bernú mincu vôbec nič, takže ani definitívny koniec nutne nemusí brániť ďalšiemu pokračovaniu deja.

Neoddeliteľnou súčasťou diela sú básnikové koláže, ilustrujúce jednotlivé kapitoly príbehu.