Prvá svetová vojna je pomerne dávnou historickou udalosťou, ktorej pamätníci už nežijú. O jej priebehu bolo napísané veľa kníh, vrátane pamätí jej priamych účastníkov. Pretože Česi v nej bojovali v radoch porazenej rakúskej-uhorskej armády, je pre nás o to zaujímavejší príbeh Československých légií. Légie sa formovali z vojakov prebehnutých na stranu protivníka v Rusku, Francúzsku alebo v Taliansku. Najznámejšia je história legionárov v Rusku, pretože po boľševickej revolúcii v roku 1917 a uzavretí separátneho mieru Ruska s Nemeckom sa zapojili do občianskej vojny na strane "bielovardejcov". Červená armáda ich spolu s "bielymi" postupne vytlačila na Ďaleký východ. Z Vladivostoku sa potom dostali domov loďou a celá táto odysea trvala až do roku 1920. Tiež história čs. legionárov v Rusku je dobre popísaná a zdalo by sa, že už k nej nie je čo dodať. Potom ale rodina jedného českého legionára objaví autentický rukopisný denník, ktorý nebol ešte nikdy publikovaný. Ako sa ukázalo, je to čítavý príbeh z tejto doby. Neprináša síce žiadne nové historické fakty, ale je cenný osobným pohľadom na vtedajšie udalosti. Pomerne prekvapivá je autorova informovanosť o vtedajších udalostiach vo svete, ktoré mali vplyv na osud légií. Zápisky sú písané napospol strohým denníkovým štýlom, ale miestami sa autor rozpisuje a text je štylisticky zaujímavý. Na jeho vydanie tak stačili len skutočne drobné úpravy. Zachované boli aj archaické výrazy a obraty, ktoré zdôrazňujú jeho autentickosť. Osudy legionára Jozefa Zimu sú zaujímavým príbehom človeka, ktorý strávil šesť rokov vo svetovej vojne a občianskej vojne a ako vojak prešiel veľký kus sveta. Môže byť príspevkom k nastávajúcemu 100. výročiu začiatku prvej svetovej vojny.