Text zbierky je dôsledne písaný tzv. du-formou a jej špecifikum, básnické sebaoslovovanie pointuje sa tu ku groteske filozofických maxím ("Už ideš, len si sa zamyslel."), tu k hravým imagináciám za účasti saint-john perseovskej "logiky sna" ( "Zistiť, ktoré nočné zviera spása chvosty."), tu k rovine experimentu ("Sny o snoch. Môcť si vybrať, spomenul by si si na niečo iné."). Najviac sympatické sa však javia nielen opakované metanoie, ale samotné ohliadanie hraníc básnického obrazu a jeho textovej i výtvarnej reprezentácie, navyše so zásadným vkladom básnickej skúsenosti, nadhľadu a zveličenia. Súbor tak tvoria akési temne hravé výseky zo života, z väčšieho celku, kde čím viac je lyrický subjekt odkrývaný, tým viac mu jeho významy unikajú ("Vystúpil si z plachetnice v neznámej krajine. Niekedy dávno pred sebou.").