Louise Glücková získala v roku 2020 Nobelovu cenu za literatúru oi za "nezameniteľný básnický hlas, ktorý s jednoduchou krásou zovšeobecňuje individuálnu existenciu" - a toto zdôvodnenie poroty výborne vystihuje aj jej novú básnickú zbierku: hovorí sa v nej práve o niečom. hovorkyňa básne, ale zvláštna, ťažko pomenovateľná naliehavosť podania akoby z onoho zdanlivo prostého pojednávania robila zážitok nadosobný, zážitok, ktorý nás presahuje, znamená niečo podstatné, a my ho s autorkou zdieľame bez toho, aby sme presne vedeli, prečo a ako. Práve v tom je Louise Glücková najsilnejšia: jej stíšené, intenzívne, dostredivé básne dokážu minuciózne vyjadriť onen podivuhodný stav medzi snom a bdením, ony nezabudnuteľné okamihy prezrenia, ktoré prídu raz dvakrát za život, aj každodenne ubíjajúce , rovnako ako vražednú rutinu milostných vzťahov i nástrahy vzťahov rodinných, všeprestupujúci pocit straty či vedomia smrteľnosti.