Dňa 8. septembra 1968 sa na varšavskom Štadióne Desaťročie polial rozpúšťadlom a zapálil na protest proti účasti poľských jednotiek na okupácii Československa Ryszard Siwiec. Päťdesiatdeväťročný úradník z Přemyšle svoj čin starostlivo pripravil - na magnetofónový pásik nahovoril posolstvo, v ktorom obvinil Sovietsky zväz z imperialistických zámerov a snahy rozpútať novú svetovú vojnu. Svojich krajanov vyzval k odporu proti totalitnému režimu. Na stroji napísal letáky a notárstvo zaslal svoj závet. Získal vstupenku na centrálne oslavy dožínok, ktoré sa na Štadióne Desaťročia odohrávali za prítomnosti najvyššieho straníckeho a štátneho vedenia Poľskej ľudovej republiky. Kultúrnemu programu sa prizeralo okolo stotisíc osôb, u ktorých však šokujúci protest nevyvolal výraznejšiu reakciu. Po uhasení bol Siwiec odvezený do nemocnice, kde za štyri dni zomrel. Po celý čas ho tu strážila tajná polícia, ktorej sa pred širšou verejnosťou podarilo jeho tragický čin utajiť.
O udalosti na Štadióne Desaťročia sa po niekoľkých dňoch síce dozvedela poľská redakcia Rádia Slobodná Európa, ale jej vedenie nepovažovalo správu za dôveryhodnú a rozhodlo sa ju nevyužiť. Až potom, keď sa v Prahe upálil Jan Palach a keď mníchovská redakcia opäť dostala z Poľska nový - síce anonymný, ale tentoraz veľmi podrobný - opis celej udalosti, bola v marci 1969 správa o sebaupálení vo Varšave odvysielaná. V roku 1981 vydala Siwcova rodina pamätný spis, v ktorom bol prvýkrát publikovaný prepis posolstva, ktoré Ryszard Siwiec pred svojím činom nahovoril na magnetofón. Až na začiatku deväťdesiatych rokov sa režisérovi Macieju J. Drygasovi podarilo zhromaždiť výpovede svedkov a rodiny. Získal aj archívne dokumenty z dobového vyšetrovania a objavil krátky filmový záber horiaceho Ryszarda Siwce. V roku 1991 natočil filmový dokument Počuješ môj krik a pripravil rozhlasový program Testament. Jeho zásluhou sa Siwcov protest stal známym v Poľsku aj v zahraničí. V tejto knihe sú prvýkrát publikované v slovenskom jazyku takmer všetky dostupné archívne dokumenty o Siwcovom proteste, vrátane jeho vlastných textov. Edícia je doplnená úvodnou historickou štúdiou a dobovými fotografiami. Súčasťou knihy je aj CD, kde je sebaupálenie Ryszarda Siwce zachytené na filmových záberoch, ktoré na Štadióne Desaťročia natočili príslušníci poľskej tajnej polície. Podarilo sa ich len pred niekoľkými rokmi nájsť v archíve Ústavu národnej pamäte vo Varšave.