Život a príhody Remusovej môžeme považovať za najpopulárnejšie dielo kašubského literárneho kánonu. Majkowski tento román napísal v 20. rokoch 20. storočia (prvýkrát vyšiel v čase jeho smrti v roku 1938). Remusove rytierske príbehy ponúkajú pozoruhodnú syntézu regionálnej tradície a reálií kašubského etnika, všeobecne považovaného za „pozostatok“ pomoransko-slovanského osídlenia pobaltského pobrežia. Prvky moderného pohľadu na človeka a spoločnosť sa tu spájajú s elementmi kašubskej ľudovej roviny, lokálne pamäte sa tu prelínajú s predstavami o všeobecných súvislostiach historického rozvoja kašubskej spoločnosti. Majkowski do svojho románu začlenil pasáže, motívy i symboly zo svojej ranej literárnej tvorby, v ktorej sa postava Remusa či scény z neskoršieho románu začínajú objavovať už koncom 19. storočia. Zo všeobecného hľadiska sa román pohybuje na pomedzí realizmu a neskorého novoromantizmu a nesie v sebe aj prvky historizmu a politicko-kultúrneho aktivizmu. Zároveň sú ale Remusove príhody aj dobrodružným románom a akýmsi kultúrnym cestopisom, v ktorom rytier Remus nadobúda podobu dona Quijota, aj keď rozhodne nie je rytierom smutnej postavy.

Najvýznamnejší kašubský román