Autor uvažuje o dialógu ako spôsobe rozumnej komunikácie medzi ľuďmi, vedúcej k vzájomnému porozumeniu a udržaniu dobrých vzťahov ako medzi jednotlivcami, tak aj medzi skupinami či národmi. V úvahách o dialógu prenikneme postupne okolím či pozadím javu. Tvorí ich zlo a násilie a jemu opačná túžba po dobru a spravodlivosti a láske. To je hlavný predmet európskeho filozofického myslenia, s ktorým sa spája hľadanie vzťahu medzi jedincom a spoločnosťou. Preniknúť k poznaniu, čo dialóg prináša a kedy je dialóg skutočný a pravdivý a znásobuje hodnotu života, nie je jednoduché. Úvahy o dialógu by nikdy neviedli k záveru, keby autor nehájil určitý postoj. Hovorí preto o dialógu v duchu, ktorý sa vymyká postmodernej ceste vágnych príbehov, a predkladá svoje výhrady proti relativistickým názorom.