Ako spolu súvisia časo-priestorový a rečový charakter našej skúsenosti? Akú úlohu hrá rozdielny „zmysel“ času a priestoru pri rozumení významu? Predkladané štúdie tematizujú skúsenosť zmyslu z hľadiska prítomnosti, ktorej nie je mienená len jedna časová dimenzia, ale prítomnosť vo svete, tj väzba medzi prítomným a spoluprítomným (nie prítomným). Takto poňatá prítomnosť je skúmaná so zreteľom na autorov, ktorí smerodajne určili pojem prítomnosti vo význame časovom (Platón, Bergson, Heidegger, Merleau-Ponty), ale aj so zámerom systematickým, ktorý význam tohto pojmu rozširuje a mení. Vyjasňovanie pomeru medzi rozumením ako takým a vedeckým poznaním mieri k poňatiu bytia ako individuálnej prítomnosti vo svete, na ktorej sa podieľajú aj veci a bytosti, ktoré nevládnu rečou a nevzťahujú sa k všeobsiahlym dimenziám priestoru a času.