Kniha analyzuje kľúčové otázky činnosti liberálnych demokratov v Nemecku od roku 1933 do konca nacistického režimu. Na základe starostlivého štúdia prameňov autor skúma motivácie, nádeje a obavy nemeckých liberálnych demokratov, ktorí boli najlepším príkladom stredostavovského progresivizmu Weimarskej republiky, a zisťuje, prečo ich tak málo vzdorovalo a tak veľa uvítalo množstvo programových prvkov tretej ríše. Ukazuje, že nemecký liberalizmus nebol jediným protivníkom a obeťou nacionálneho socializmu, ale v niektorých ohľadoch bol jeho ideologickým predchodcom. To, že liberalizmus mohol byť oboje, má zásadné dôsledky pre porozumenie genéze autoritárskych režimov kdekoľvek na svete. Dlhotrvajúca neochota weimarských demokratov čeliť režimu ukazuje, ako ľahko môže liberálna demokracia podľahnúť fašizmu.