John N. Deely (1942-2017) bol americký sémiotik, filozof a historik a hoci je spoločne s U. Ecom pokladaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa sémiotiky druhej polovice 20. storočia, nie je jeho dielo v našom prostredí doposiaľ príliš známe. Jednou zo základných téz, ktorá prepláva Deelyho dielom, je tvrdenie, že človek sa od ostatných organizmov odlišuje tým, že zatiaľ čo všetky organizmy znaky používajú, iba človek má schopnosť vedieť o tom, že znaky používa, a teda tiež nazerať samotnú ich povahu. V tomto ponímaní spája Deely ako biologické (či biosémiotické) pohľady na ľudskú prirodzenosť, tak osobité uchopenie dejín filozofie, sprevádzané oi pokusom o teoretické zdôvodnenie tejto transdisciplinarity prostredníctvom všeobecnej sémiotiky. Cieľom tejto knihy je priblížiť jeho pozoruhodné dielo českému čitateľovi a to ako prostredníctvom analýz hlavných Deelyho téz samých, tak cez dialóg, ktorý s týmito tézami možno viesť na širšom poli skúmania ľudskej prirodzenosti, kultúrnej a prírodnej evolúcie či teórie vedy.