Druhý zväzok Plútarchových porovnávacích životopisov obsahuje osem dvojíc grécko-rímskych vrátane štyroch životopisov zachovaných samostatne. Predchádzajúci zväzok Životopisy slávnych Grékov a Rimanov Aj ich poňal štrnásť, resp. pätnásť. Z pôvodného plútarchovského súboru sa stratil len zlomok: jedna dvojica (Epameinóndás a Scipio Africký) a autorov predslov. Porovnaním slávnych osobností – grécko s rímskou – chcel Plútarchos dospieť k pochopeniu minulosti. Veľká história bola už napísaná historikmi zvučných mien a on s nimi nechcel súperiť, notabene líčiť činy a udalosti, ktoré už popísali iní. Rozhodol sa sústrediť na povahu osôb a spôsob ich konania a myslenia, ktoré z nich urobili hybné sily dejín a pre pochopenie ktorých zhromaždil a spísal údaje, ktoré všeobecne unikli ostatným. Vybral si také osobnosti, na ktorých jeho historické reflexie najpresvedčivejšie vyjadrujú zámer výchovného pôsobenia a pre porozumenie zvolil princíp analógie. Biografiu, prehľadne usporiadanú a rozčlenenú, pokladal za optimálny žáner a nástroj na porozumenie a svojou fabulačnou schopnosťou z nej vytvoril svižný esej. Obdobími, z ktorých sa regrutuje najväčší počet biografických protagonistov, sú klasická doba Atén, prvé storočie helénizmu az Ríma doba občianskych vojen. Výberom demonštroval Plútarchos svoj názor na grécku a rímsku históriu a vytvoril galériu, v ktorej je pominuté to, o čom rozhodol, že má byť pominuté. Z jeho porovnania potom lepšie vychádzajú skôr Gréci ako iniciátori ušľachtilých myšlienok a predstavitelia štátnických a morálnych cností. Svojou monumentálnou syntézou bohaté a zložité kultúrne tradície Plútarchos spracoval obrovské dedičstvo klasickej historiografie, podobne ako vo svojich dielach filozoficko-etických popularizoval a novo interpretoval platónsku filozofiu. Na ceste klasického myslenia mu patrí významné miesto, pretože „premostil“ rozháranú etapu prechodu ku kresťanstvu. Pre toto sa jeho dielo tešilo nesmiernej obľube u byzanstských učencov a následne u európskych vzdelancov. Bolo zdrojom inšpirácie mnohým renesančným a novovekým autorom a číta sa dodnes. Doslov napísal Jozef Češka.