Slobodné slobodomurárstvo hralo v druhej polovici 18. storočia významnú úlohu v celej Európe od Portugalska po Rusko. Členovia slobodomurárskych lóží mali významný podiel na spoločenských reformách vykonávaných osvietenými panovníkmi. Táto blízkosť slobodomurárov panovníckych dvorom svedčí o tom, že slobodomurárstvo bolo legálnou štruktúrou. Široká verejnosť o existencii lóží vedela, ale pretože išlo o štruktúru uzavretú, vznikalo mnoho často fantastických dohadov o povahe tohto poriadku. Skutočnosť, že stretávanie členov lóže má charakter pomerne zložitého a náročného rituálu, napokon znemožňuje plné pochopenie toho fenoménu dodnes. Pražskí slobodomurári založili a viedli štvrtý najväčší ústav pre hluchonemých v Európe, stáli pri zrode dnešnej Akadémie vied i Národného múzea. Súčasne ale zhromažďovali knihy o alchýmii a mágii, ba možno aj v týchto odboroch praktizovali. Početnú časť členstva lóží tvorili príslušníci aristokracie, a preto sa väčšina pamiatok na slobodomurársku činnosť nachádza na českých, moravských a sliezskych zámkoch av ich knižniciach.