Autorka stavia svoje verše predovšetkým na nevšedných zážitkoch, ktoré sa jej v každodennom živote nejakým spôsobom dotkli, jedným zo základných prvkov jej poetiky je pritom hra s jazykom.
Aneta Plšková sa pokúša o tvorbu originálnych obrazov, okrem iného aj prostredníctvom nevšedných asociácií slov a slovných hračiek. V rukopise zbierky Zlom ruky za väz využíva okrem slovenčiny aj ďalšie jazyky, konkrétne angličtinu a francúzštinu, čo súvisí s motívmi z ciest prestupujúcimi väčšinou textov.
Vo svojich básňach autorka zachytáva zdanlivo bežné okamihy, ktoré však vzápätí pretvára do neohraných a mnohokrát až surrealistických sémantických rovín. Z konkrétneho sa zároveň vynára abstraktná, všeobecná rovina našich životov. Obsah jednotlivých básní je obvykle oznamovaný minimálnym počtom slov.

Odráža sa v tom realita dnešného uponáhľaného sveta, kedy ľuďom často dostačujú stručné popisy udalostí. Emócie dokáže Aneta Plšková načrtnúť pomocou niekoľkých náznakov bez toho, aby tým strácali na význame.