Kniha predkladá interpretáciu vybraných textov Denise Diderota na pozadí ich konfrontácie s niektorými myšlienkovými motívmi, vypracovanými v 20. storočí. Je uvedená exkurzom do myslenia Georgesa Bataille, Jacquesa Lacana a Michela Foucaulta, pričom je zdôraznená téma heterogenity a udalosti, stretnutia, teda skúsenosti náhodné a neprisvojiteľné, už život implikuje ako základnú dimenziu ne-zmyslu, pretrhávajúce z času na čas všetky kategórie a horizonty. Táto skutočnosť bezmocnosti subjektu vyznačuje limity subjektivity, poznania, kategórií i jazyka.