Zbierka vznikala v rokoch 2000-2006. Jej prvá časť, Premeny, je obrazom sveta, v ktorom nie je nič, čo by nepodliehalo zmenám, sveta, ktorý nemá hore, dole, ani pevný stred, sveta, v ktorom nie je spoľahnutie ani na pevné vlastné ja. Ale je obrazom aj túžby po takej istote (báseň Denník). Vzťahy sú tu popísané nie ako to, čo človek vlastní a ovláda, ale ako čosi, čo ho obklopuje a má v podstate vlastné bytie (báseň Spoločný dom s chybou). Jediné, čo je isté, čo zostáva, je akási podivná hrozba, doliehajúca z diaľky do všeobecného zmätku (básne Ako keď v kuchyni…, oblečená do vlastného hlasu), hrozba, ktorou sa človek snaží vytesniť. Druhá časť, Kvapky lietajú v stoji, je ladená menej tematicky a viac pocitovo, s dôrazom na formu (básne Ale sú aj prípadky, Pomlka v ohni, Jar). Tretia časť, Leto v Prahe, zbierku trochu odľahčuje, ide vlastne o poetický komentár k životu v meste, "oslovskej lavici s vodotryskom". Štvrtá časť sa vracia k téme zo začiatku zbierky a je reflexiou otázok týkajúcich sa času. Zbierka sa hlási k prúdu empirickej poézie, je ovplyvnená poéziou Petra Borkovca a Jana Skácela. Jednotlivé básne väčšinou predstavujú jeden obraz, jednu metaforu, hľadajú svoju silu v ráznej jednoduchosti.