Predložená štúdia ukazuje a premýšľa imanentné medze Heideggerovej fundamentálnej ontológie az nich interpretuje nevyhnutnosť a smer následnej transformácie otázky po bytí.

Štúdia vykázala tri takéto medze, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Ide o medze metodicko-formálne, štruktúrno-existenciálne a faktické. Dosiahnutie týchto imanentných medzí fundamentálnej ontológie vedie k stroskotaniu celého tohto projektu. Avšak zároveň vyrovnávanie sa s nimi vedie k postupnej transformácii pýtania po bytí. V tejto transformácii možno zaznamenať niekoľko výrazných krokov, ktoré môžeme popísať ako fenomenológiu transcendencie (1927-1928) a prechod k fenomenológii pravdy (1929-1932). Súbežne s tým dochádza k opusteniu projektu deštrukcie tradovaných ontologických koncepcií ak sformovaniu základných kameňov neskoršieho myslenia dejín neskrytosti bytia.