V románe Znamenie večnosti spracováva Anker Larsen svoj sen o novom svete – o svete lásky, ktorá býva v ešte nezrodenom, o svete večnosti, ktorá vstúpila medzi ľudí a stala sa životom samým. V rade viacmenej samostatných epizód zachytáva postupné približovanie sa hlavného protagonistu (Jana Larsena) „božskému svetu“ – slnečnému nebu –, vrcholiace úplným, bezpodmienečným odovzdaním sa božskej vôli v obete seba samého pre rast druhých. Na tejto obete sa rodí nová spoločnosť – obec, ktorá vrastá do neba.