Maria Janion sa vo svojej knihe vracia k dávnym koreňom poľskej kultúry, k zabudnutému slovanstvu, jednej z prvých spoločenských traumy. Západoslovanské kmene boli nútené prijať rímsky, teda nemecký kresťanský ritus a vzdať sa nielen pohanských rituálov, ale aj slovanskej liturgie (cyrilometodská tradícia). Došlo prakticky k vymazaniu všetkých pozostatkov ich kultúry a tradícií, pretože boli vnímané ako necivilizované. Analýzou textov poľských autorov 19. storočia Janion dokazuje, že sa slovanská minulosť stala vytesneným miestom, vyplneným temnotou a neznámom, neskôr obsadeným ideami panslavizmu, slovanského nacionalizmu alebo mesianizmu. Na príklade poľskej literárnej tvorby posledných dvoch storočí ukazuje, ako sa v zdieľaných obrazoch prejavujú nespracované traumy a ako sa pod tlakom tragických historických udalostí utvárala slovanská kultúrna identita.