Autentický príbeh dievčaťa, jedného z mnohých, ktoré rodičia v roku 1968 vyviezli za hranice. Hrdinka sama hovorí, že ju uniesli, a práve z tohto pohľadu vyplýva aj mnoho ďalších, mnohokrát tragikomických situácií. Pravda Žoržíny je iná ako pravda dospelých. Naivita a prostorekosť, snáď aj krutosť, nahota detského úsudku odhaľuje rozpory a deformácie spoločnosti na oboch stranách výraznejšie, než by to mohol urobiť dospelý hrdina. V príbehu necháva autorka nahliadnuť do bolestného veku hľadania a dospievania, straty istôt a predčasnej dospelosti. Je to mladosť bez vlajok, ale nie bez bolesti . O úspech tejto drobnej novely s podtitulom Stratené detstvo sa za hranicami vlasti rovnako zaslúžila ako samotná trinásťročná hrdinka, tak jej osud aj nevšedný spôsob rozprávania, psychologická skutočnosť a poetické videnie a chápanie.