Pierre Teilhard de Chardin (1881-1955) bol francúzsky jezuita, prírodovedec a filozof, ktorý vo svojom diele vytvoril teóriu evolúcie založenú na kresťanskom myslení. Pretože ako kňaz nesmel bojovať, zúčastnil sa prvej svetovej vojny celé štyri roky ako nosič ranených. Pri ich zachraňovaní z bojiska preukazoval chladnokrvnú odvahu a vo chvíľach medzi bitkami písal v zákopoch listy svojej sesternici Marguerite. Okrem farbistých popisov zážitkov z vojny sa v nich v zárodočnej, ale prenikavej podobe objavujú všetky myšlienky, ktoré neskôr tvoria piliere jeho diela.

Z vojnových zákopov sa postupne vynára Teilhardova vízia evolučného vesmíru postupujúceho tápavými pokusmi, často za drastických okolností, na zjednotenie do jediného komplexného celku, ktorého centrom je Boh. Objavujú sa tu úvahy o význame energie uvoľnenej v krízovej situácii pre vznik nových foriem rádu, o zmysle smrti a ľudského utrpenia vrátane možnosti jeho premeny na nový rast, to všetko stále sprevádzané vedomím obklopujúceho „božského prostredia“. Teilhardove vojnové listy môžu byť čítané ako vhodný úvod do málo známych alebo úplne neznámych rozmerov jeho diela či ako brána k tomuto mysliteľovi pre novú generáciu čitateľov.