V súvislosti s tridsiatym výročím zmeny režimu v našej krajine (1989) sme pripravili nevšednú publikáciu. Pojednáva o neznámej stránke života jednej generácie študentov, ktorí boli vrhnutí do doby tragických politických zmien v čase medzi Palachom a Chartou, ako hovorí podnázov knihy. Čas to bol síce často morbídny, ale zároveň aj pôvabný... Ako sen, ktorý vyprchal a do duše odtlačil svoju začúdenú krásu. Svedectvo študentov vysočanského gymnázia z rokov 1968-1977, vybudované ako koláž literárnych foriem a spôsobov rozprávania, kedy každý z autorov viac či menej úprimne vstupuje na stránky so svojou verziou udalostí, tak ako mu to dovolí pamäť a niekedy aj svedomie, je podivuhodnou mozaikou. udalostí - tých malých, obyčajne ľudských, ktoré sa odohrávajú za všadeprítomného dozoru strany a vlády, ako sa vtedy hovorilo - a súčasne sondou do vnútorného života dospievajúcich ľudí v období doznievajúceho étosu 60. rokov a začínajúcej komunistickej normalizácie. Nielen na pôde gymnázia. A tak sa z pôvodného zámeru zhromaždiť autentickej výpovede pamätníkov zrodil literárny a takmer filozofický artefakt, ktorý zrejme vo svojom žánri nemá obdobu. Veríme, že každý, kto otvorí stránky tejto výnimočnej knihy, nájde v nej všetko, čo v trochu inej podobe tvorí aj náš dnešný život – túžbu po láske a slobode, nezmieriteľnosť a vynaliezavosť, hľadanie vlastnej cesty i konformizmus, krásu i bolesť, lásku a ako občas sa vynárajúca leitmotív - humor. Všetko v dobovom kostýme. A niektorí napríklad v jej riadkoch zazrú aj zrkadlenie vlastnej duše.