Kniha sa venuje volebnej geografii Českej republiky a Rakúska. Jej cieľom je zodpovedanie otázky, či má postkomunistický charakter spoločnosti vplyv na to, akým spôsobom sa utvárajú územné vzorce volebnej podpory politických strán.

K nájdeniu odpovede je vykonaných niekoľko krokov - zhodnotenie variability volebných výsledkov, lokalizácia oblastí s dlhodobo vysokou podporou strán v území, zhodnotenie stability volebnej podpory a predovšetkým analýza vplyvu rozdielneho zloženia spoločnosti v rôznych miestach na výške volebných výsledkov strán. Teoretickým základom analýzy je teória konfliktných línií. Na vykonanie týchto krokov je využitých niekoľko metód - variačný koeficient, Giniho koeficient, vymedzenie územia stabilnej volebnej podpory, korelačná analýza a regresná analýza.
Kniha na položenú otázku odpovedá kladne. Dôvody pre takúto odpoveď sú nasledujúce. Prvým dôvodom je rozdielne zloženie straníckeho systému. V Rakúsku chýba porovnateľná strana ku KSČM, v Českej republike nie je ekvivalentná strana k rakúskej strane Zelení. Po druhé, volebná podpora strán v postkomunistickom priestore je v čase menej stabilná, pretože stranám chýba tradícia, ktorú za sebou majú strany v dlhšie trvajúcich demokraciách. Tretím dôvodom je slabšie previazanie volebnej podpory strán v postkomunistickej spoločnosti so spoločenskými skupinami na začiatku 90. rokov. Neskôr ale výsledky regresnej analýzy ukazujú podobný vzťah, avšak v Českej republike je vývoj viac nestabilný.