Čo získa filozofia, ak bude vnímavejšia na skúsenosti ľudí s postihnutím? Barbara Schmitzová si túto otázku kladie ako filozofka aj ako matka dcéry, ktorá sa od narodenia stretáva so zdravotným aj duševným postihnutím. Ani otázku samovraždy, ďalšiu veľkú tému knihy, nerieši od stola, ale ako človek, ktorý sa musel vysporiadať so samovraždou svojho otca i svojej sestry. Znovu sa pritom pýta, akú úlohu v tom, ako širšia spoločnosť vníma samovraždu, zohráva filozofia. Nemajú filozofi často sklon líčiť samovraždu ako heroický odchod zo života, a nezamlčujú teda skutočnosť, že najčastejšie ide o číry prejav zúfalstva? Prostredníctvom svojho pýtania sa autorka doberá presvedčenie, že skúsenosti chorých i tých, ktorí sa zžívajú so svojimi obmedzeniami, môžu každému dopomôcť k tomu, aby žil život hodný žitia.