Kniha ukazuje rôzne koncepty dejín filozofie ako alternatívy určenia filozofie, je zámerne provokatívna až subverzná, nie však alternatívna po spôsobe záhadológov a podobných "alternatívcov". Autor nemiluje pochopenie filozofie ako najvšeobecnejšej alebo dokonca humanitnej vedy; uprednostňuje predstavu filozofie ako myšlienkového pohybu vo vnútri pomyselného trojuholníka vedy (hlavne prírodné), umenia a náboženstva.

V prvej časti knihy rozmotáva spletité vzťahy rôznych tradícií vo vnútri dejín filozofie, rôzne určenia filozofie, odkrýva v nich rolu falz, hlavne však úlohu ilúzií. Oklepávanie fasády ilúzií, pokrytecky zakrývajúcich myšlienkové stavby, má svoju tradíciu od antiky po novodobú dekonštrukciu. Majú dejiny zmysel? Samozrejme, predsa sme ich napísali tak, aby mali práve ten, ktorý chceme! Bez podvodu nemôžu vyzerať ľubovoľne, napriek tomu je možných alternatív veľmi veľa. Záleží na výbere autora a tém, na ich utriedení, na akcentoch výkladu...

V druhej časti ponúka náčrt jednej z mnohých možných alternatív dejín filozofie. Striedavo vyberá témy inde väčšinou okrajové alebo úplne zabúdané, menej obvyklé interpretácie tradične slávnych tém, diskutuje možno rázcestí. Zahráva sa s predstavou, že skok od iónskych predsokratikov ku Galileimu, Darwinovi a kvantovej fyzike by nás ušetril radu metafyzických pseudoproblémov a nadbytočných pojmov: podstat, celkového účelu, zámeny náboženstva s Prvou Príčinou a Veľkým Hodinárom, ilúzie. Za najťaživejší problém považuje nadvládu jazyka, do ktorej nás dostáva ako tradičná metafyzika, tak aj sofistické myslenie a väčšina humanitne orientovaných filozofických inšpirácií v novej dobe.