Každá éra má svoj mýtus. Mýtus dneška je však špecifický. Zdá sa, že spoločnosť dosiahla bod nula, konca dejín. Všetky príbehy na veľkom plátne akoby rozprávali o možnom vytrhnutí z tohto „žili šťastne až do smrti“. Ťažisko súčasnej epiky sa prenáša z protagonistu na antagonistu, lebo je to práve on, kto určuje dej. Antagonista zosobňuje veľkého človeka, zatiaľ čo protagonisti sú vtelením masy.
Nestačí zdôrazňovať, že moderné príbehy skryto vyzdvihujú priemernosť a pasivitu. Nestačí poukazovať, že pasivita sa stala obvyklým módom bytia väčšiny našich súčasníkov. Že človek je otrokom procesov, ktoré sám rozpútal; že maskuje svoju závislosť na technologickej vykorenenosti heslami "slobody" a "pokroku". To, čo je potrebné, je k tomuto vývoju zaujať vyslovene antagonistický postoj.