Kniha líči historický a teologický vplyv a prínos juhočeského pastorálneho teológa Antonína Skočdopole (1828-1919), ktorý predstavuje či zastupuje všetkých dobrých služobníkov rímskokatolíckej cirkvi: je autorom mnohých odborných článkov a statí, niekoľkých kníh a polemických pojednaní, je editorom, kalendárov a časopisov, ako Anežka, Ľudmila a Václav. Katolícka cirkev sa pred svetom často uzatvárala do akéhosi geta – Skočdopole svojim dielom i osobnosťou reprezentuje postoje cirkvi voči prebiehajúcemu procesu modernizácie v západnej spoločnosti. Poznanie týchto vecí sa však spája s reflexiou historického a regionálneho kontextu. Preto sa práca zameriava na Skočdopolových predchodcov, juhočeských teológov z českobudějovického kňazského seminára a inštitútu, ale sleduje aj osudy a dielo jeho nástupcov a pokračovateľov. Osudy aj diela týchto ľudí majú často nadregionálny charakter a svojím významom hranice regiónu prekračujú. Táto kniha sa však venuje aj porovnaniu prínosu Skočdopolovej teologickej práce s dobovým vedeckým kontextom a vradeniu jeho diela do súvislostí.