Spomienky doktorky Giselly Perlovej boli jedny z prvých, ktoré vôbec vyšli, a to iba tri roky po oslobodení. Možno ich považovať za najdojemnejšie svedectvo preživších aj zavraždených zo ženského tábora v Osvienčime-Březinke. Pohľad doktorky Perlovej na udalosti v Osvienčime nie je len rýdzo osobný, ale rozpráva aj o ostatných väzňoch, dozorcoch či nacistických funkcionároch. Ako gynekológ a pôrodník pôsobila v takzvanej táborovej nemocnici av neblaho preslávenom laboratóriu Jozefa Mengeleho. Jej lekársku odbornosť nacisti zneužili. Zadanie, ktoré malo plniť, bolo nepochopiteľné, vzpieralo sa akejkoľvek vedeckej i lekárskej hodnote. Márne sa snažila objasniť zmysel šokujúcich experimentov, ku ktorým Mengele používal židovské, rómske i ostatné väzenkyne a pri ktorých mu musela asistovať. Jej úlohu ju prinútili hrať pod hrozbou smrti zastrelením, bičovaním alebo fenolovou injekciou. Jediné, čo mohla konštatovať, že účelom aj výsledkom Mengeleho výskumu bolo mučenie a zabíjanie. S pálčivým sebazpytovaním líči, aké mučivé bolo jej rozhodnutie ukončiť tehotenstvo a spôsobiť smrť detí, aby zachránila životy niekoľkých tisíc žien. Byť doktorkou v Osvienčime vyžadovalo výnimočnú odvahu a obetavosť, vážila si rešpektu, ktorý jej za to prejavovali jej spoluväzenkyne. Úžasné je, že si uchovala schopnosť cítiť náklonnosť či lásku k trpiacim ženám, dokázala ich utešiť a niekedy aj znovu prebudiť ich vôľu k životu. Zo svojich spomienok stvorila úplne jedinečné svedectvo. Nikto nikdy nemôže pochopiť, čo pre mňa znamenalo ničiť životy týchto detí. Po všetkých tých rokoch lekárskej praxe pre mňa bolo zrodenie stále tým najkrajším, najväčším zázrakom prírody. Milovala som tie novorodeniatka nielen ako lekárka, ale aj ako matka, a zakaždým to pre mňa bolo, akoby som zabíjala svoje vlastné dieťa, aby som zachránila život ženy. Gisella Perlová